Farnosť Papradno

 

Úvod
Farnosť
Farský úrad
Bohoslužby
Oznamy
Služby
História
Súčasnosť
Náš patrón
My
Nástenka
Fotogaléria

Myšlienky

Birmovanci
Dekanát
Linky
> mojakomunita.sk

Stránky sú na serveriwww.christ-net.sk

© -jh

 

Krst

 

 

Služba krstných a birmovných rodičov a podmienky pre prijatie tejto služby 
z pohľadu učenia Cirkvi a cirkevného práva
(Katechizmus Katolíckej cirkvi a Kódex kánonického práva)

 

 

a) Krstní rodičia

Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou ekleziálnou (cirkevnou) službou (KKC, 1255).

Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je:

-    dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života;

-    dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst;

-    usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).

Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán. 873).

Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:

1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;

2. aby zavŕšil 16. rok života;

3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;

4. aby nebol postihnutý kánonickým trestom;

5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Pokrstený nekatolík sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874 § 1 a 2).

 

 

b) Birmovní rodičia

Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Aby lepšie vynikla jednota oboch sviatostí, mala by to byť tá istá osoba ako pri krste (KKC, 1311).

Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 892).

Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, ktoré platia pre krstného rodiča (KKP, kán. 893 § 1) – pozri vyššie.

 

 

Vysvetlenie:

 

4  Nepokrstený nemôže byť krstným rodičom.

4  Pokrstený nekatolík (pokrstený v inej než Katolíckej cirkvi) nemôže byť krstným rodičom.

4  Kto neprijal sviatosť birmovania, nemôže byť krstným rodičom.[1]

4  Slobodný, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka), nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.[2]

4  Kto je len civilne zosobášený, nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.[3]

4  Kto je zosobášený v inom ako katolíckom kostole, nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.3

4  Kto je zosobášený v katolíckom kostole a nežije spolu so svojím manželom, nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.[4]

4  Vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka), nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.

4  Kto sa nezúčastňuje pravidelne na sv. omši v nedeľu a prikázaný sviatok bez vážneho dôvodu, nemôže byť krstným rodičom.[5]

4  Kto nepristupuje k sv. spovedi aspoň raz za rok, nemôže byť krstným rodičom.[6]

4  Kto by bol postihnutý nejakým cirkevným trestom, napr. exkomunikáciou, nemôže byť krstným rodičom.[7]

4  Kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie atď., nemôže byť krstným rodičom.

(To isté platí o birmovnom rodičovi.)


 

[1] Kto neprijal sviatosť birmovania v školskom veku, môže ju po náležitej príprave prijať v dospelosti.

[2] Taktiež život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny.

[3] Civilný sobáš resp. sobáš v inom než katolíckom kostole (ak niet prekážok) je možné konvalidovať (splatniť), buď jednoduchou konvalidáciou (obnovením súhlasu v katolíckom kostole) alebo sanáciou (udeľuje biskup).

[4] Ak je dôvod na odluku manželov, treba žiadať o separáciu (odlúčenie pri trvaní zväzku).
Civilný rozvod nezneplatňuje platne uzavreté manželstvo. („Uzavreté a dokonané manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, okrem smrti.“ – KKP, kán. 1141).
Rozvedený, ak žije sám, môže požiadať o dovolenie pristupovať ku sviatostiam.

[5] „Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. (KKC, 2180). „Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom. Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu.“ (2181)

[6] Cirkevné prikázanie: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.“ Je to minimum, ktoré Cirkev vyžaduje od veriacich; bez toho nie je možné „viesť život primeraný viere“ a plniť služby v Cirkvi.

[7] Exkomunikáciou (vylúčením z Cirkvi) sú postihnutí tí, čo spáchali niektoré ťažké hriechy, ako je apostázia (odpadnutie od viery), heréza (bludné učenie) a schizma (rozkol), a tiež potrat – pre toho, kto si dá vykonať alebo vykonáva potrat alebo pri tom spolupracuje. Exkomunikácia v takýchto prípadoch nastáva automaticky vykonaním daného skutku. (Porov. KKP, kán. 1364, 1398.) Exkomunikáciu môže sňať pápež, biskup alebo kňaz, ktorý má na to poverenie. (Porov. KKC, 1463)

 

 

Hore