"Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelanosť katolíkov vo viere"  (pápež Pius X.) 

Myšlienky

« Zurück

Sviatosti VII. - Eucharistia ako viatikum

 

SVIATOSTI (7)

 

  • Eucharistia ako viatikum - pokrm na cestu do večnosti

 

Na zopakovanie a doplnenie:

Eucharistia – prameň a vrchol celého kresťanského života.
Prijímať Eucharistiu máme často, stále, denne... a mali by sme sa učiť, aby bolo pre nás samozrejmé túžiť prijímať pri každej omši na ktorej sme prítomní – aby sme mali na nej plnú účasť.
Na sv. prijímanie nemôžem ísť teda len vtedy, keď som si vedomý, že som spáchal ťažký hriech; alebo nemôže ísť ten, kto žije trvale v stave ťažkého hriechu. No a nemal by ísť na sv. prijímanie ten, kto je o sebe presvedčený, že nemá žiaden hriech – lebo celkom určite prijíma svätokrádežne: sv. Ján píše (1Jn 1, 8-10): 8 Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. 9 Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. 10 Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
Ak som si vedomý, že som spáchal všedné hriechy, mám ich oľutovať na začiatku sv. omše (a je dobre ich potom pripomenúť pri sv. spovedi). Ak som si vedomý, že som spáchal ťažký hriech, tak by som nemal čakať, ale čím skôr to dať do poriadku... Preto je také dôležité, aby sme si vedeli skúmať svoje svedomie, a aby sme si ho očisťovali v pravidelnej sv. spovedi.
Tak by malo byť prijímanie pri sv. omši pre nás čímsi samozrejmým, to, na čo sa teším, to , čo potrebujem k svojmu duchovnému životu. Koľkí z nás nie sú schopní toto pochopiť?!

 

Eucharistiou by sme mali byť posilňovaní aj v chorobe. Keď nemôžeme prichádzať do kostola, máme využiť službu kňaza alebo iných. V našej farnosti pravidelne mesačne navštevujem chorých, ktorí o to prejavili záujem. Okrem toho na filiálke mimoriadny rozdávateľ prináša sv. prijímanie chorým takmer každú nedeľu. Táto služba funguje už dlhé roky aj v nemocnici.

Položme si otázku: Keď ste chorí alebo máte chorého v dome či v nemocnici, žiadate o sv. prijímanie? Alebo vám to ani nenapadne – lebo to nepotrebujete?  

Nuž a nakoniec by malo byť pre kresťana samozrejmé, že odchádza z tohto sveta posilnený sviatosťami, najmä Eucharistiou, ktorú v tomto momente nazývame „viatikum“ – pokrm na cestu do večnosti.  

„Prijať viatikum sú povinní všetci pokrstení, ktorí môžu pristúpiť k svätému prijímaniu. V nebezpečenstve smrti, nech už pochádza z akejkoľvek príčiny, všetkých veriacich viaže príkaz prijať sväté prijímanie. Duchovní pastieri majú dbať, aby sa prijímanie tejto sviatosti neodďaľovalo. Veriaci totiž majú byť touto sviatosťou posilnení ešte vtedy, keď sú pri plnom vedomí.“ ... „Riadnym vysluhovateľom viatika je farár a ostatní kňazi a diakoni; ... ak niet posväteného služobníka, v nevyhnutnom prípade má viatikum udeliť hociktorý riadne poverený veriaci.“  ... „Počas trvania nebezpečenstva smrti sa odporúča, aby sa sväté prijímanie vysluhovalo viac ráz v rozličných dňoch.“ (kán. 921)

V týchto dňoch budeme navštevovať cintoríny a tešiť sa z ich krásy. Keď sa budeme pristavovať pri hroboch našich blízkych, spýtajme sa samých seba: Ak sme tak pekne vyzdobili hroby, vyzdobili sme aj svoju dušu? A spomeňme si aj na to, či sme tým, ktorých sme do tých hrobov uložili, či sme im poskytli tú dôležitú službu v rozhodujúcej chvíli života; spomeňme si, koľkým rodičom, priateľom, sme odopreli prijať Eucharistiu – hoci je to naša povinnosť!  - a odprosme ich za to...

 

 

Články - obsah