Hľa, ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety /9. 8. 2019/

V mladosti som veľmi rád čítaval rozprávky. Tie slovenské od Dobšinského boli moje obľúbené. Pomáhali mi pochopiť niektoré dôležité aspekty každodenného života: rozdiel medzi dobrom a zlom; vnímať každodenné maličkosti; ako tieto maličkosti vplývajú na budúcnosť; život má byť hľadaním neustáleho rastu; bez práce nie sú koláče a ani úspech (…) a mnohé ďalšie. Predsa jeden aspekt bol pre mňa veľmi silným (vtedy som si to nevedel vysvetliť). Mnohí ľudia to nepochopia po celý svoj život a neprežijú ho ako jedno veľké dobrodružstvo. Ide poznanie, že život je v postate jedno veľké “vychádzanie”. Totiž celý život je zameraný na toto vychádzanie: vyšli sme z lona matky na svetlo života; vychádzame zo svojej rodiny založiac si vlastnú rodinu; vychádzame zo svojho mesta objaviac okolitý svet; vychádzame zo svojich predstáv prijímajúc nové životné obzory - každom momente vychádzame (opúšťame) z to, čo sme, aby sme sa vydali smerom k tomu, čím sa stávame. Dnešný deň tento neustály pohyb “vychádzania” ešte viac pripomína aj prostredníctvom obrazu evanjelia. Zaznieva mocný hlas do noci: “Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!” Je to hlas, ktorý prebúdza každého a vyháňa temnotu noci z jeho srdca. Ktorý ohlasuje príchod toho, ktorého čaká nevesta i jej okolie. Silná a asi najkrajšia metafora o ľudskom živote a očakávaní. Človek je tak pozvaný vyjsť z každodenného života, aby stretol Krista - ženícha. Môže ignorovať toto poznanie, ale neubráni sa realite, že každý deň je o krok bližšie k tomuto momentu. Pripomína aj predpoklad (olej), ktorý je potrebný, aby mohol vstúpiť do svadobnej sály. Znamená to “byť pripravený” - a pripravený je ten, ktorý počúval Slovo Krista a uskutočňoval ho. Preto múdre panny sú naplnené olejom života. Kdežto jestvovanie nerozumných, nepočúvajúc a neuskutočňujúc Božie slovo, sa stáva prázdnym, bez lásky. Vzdiaľujúc sa od Božieho slova potom zaznieva pravda o ich živote: “Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.” Je to pozvanie odhaliť dôležitosť prítomnosti. Prítomnosť je totiž jediný okamih, kedy napĺňame svoju existenciu životodarnou silou oleja. Spása - teda plnosť života - závisí od tohto prítomného okamihu. Zastavme sa nad touto silnou metaforou, ktorá nám pripomína silu prežívanej prítomnosti ako neustáleho "vychádzania", keď vyjdeme pôjdeme po tieto dni na cintorín. Zdroj:www.domimacak.eu